Keď sa Martin Smith (vokály a gitara), Tim Jupp (klávesy) a Stew Smith (bicie) v roku 1992 dali nezáväzne dokopy, aby vystúpili na miestnom chválovom festivale Cutting Edge v rodnom Littlehamptone na južnom pobreží Anglicka, ani jeden z nich netušil, že raz budú členmi skupiny, ktorá bude svetoznámym pojmom a na ich koncertoch budú skákať a tancovať tisícové davy. V čase, keď v Británii veľa mladých ľudí cíti prázdnotu, pýta sa na zmysel života a túži po Bohu, vystúpenie tejto trojice plné úprimných textov a chytľavého dynamického prejavu spôsobuje neočakávané. Po ich hudbe začína byť dopyt a skupina vydáva mini albumy, aby si mladí ľudia mohli odniesť ich hudbu domov. Toto obdobie sa spája s pôvodným názvom kapely Cutting Edge, kde sa vlastne k pôvodnej trojici pridávajú Stu G (gitara) a Jon Thatcher (bass gitara).

Chýr o mladej kapele sa rýchlo šíri a na ich koncerty prichádzajú mladí z rôznych kútov a vzdialeností. Získava si ich najmä to, že piesne tejto skupiny majú úplne odlišný zvuk ako "kostolná hudba" iných gospelových skupín. Prichádzajú ponuky koncertovať a viesť modlitbové stretnutia nielen v Anglicku. To čo bolo až do tejto chvíle len aktivitou popri zamestnaní, dostáva nové rozmery.

Zlom nastáva v roku 1996, kedy spevák Martin Smith a bass gitarista Jon takmer prídu o život pri dopravnej autonehode. Čas strávený v nemocnici je časom premýšľania a reflexie. Vedomie uniknutia smrti len o vlások mení Martinov život, ale aj život celej skupiny. V priebehu nasledujúcich mesiacov sa členovia skupiny vzdávajú svojich zamestnaní a stávajú sa hudobníkmi na plný úväzok. Zakladajú vlastnú nahrávaciu spoločnosť Furious? Records a vydávajú štúdiový album King of Fools už pod novým názvom – DELIRIOUS?

Piesne vydané z albumu "King of Fools", menia povedomie o gospelovej hudbe. Pre niektorých kontroverzne znejúce rytmy majú okamžitý úspech, čoho dôkazom je dvojité umiestnenie v Top 20 s piesňami "Deeper" a "Promise", a 13. pozícia albumu v UK Chart.

Obdobie veľkého úspechu však na druhej strane prináša otázku do budúcna. Budú schopní udržať latku, ktorú tak vysoko nasadili? Skupina vie, že bude musieť prísť s dôkazom, že si naozaj zaslúžia meno, ktoré si získavajú. Skôr ako začnú seriózne pracovať na ďalšom štúdiovom albume, otvára sa nový obzor – Amerika. Skupina je zasypaná ponukami a tak sa v r.1998 vydáva na turné po USA, kde na koncertoch privádza do varu viac ako 500 000 ľudí.

Hoci album "Mezzamorphis" vychádza s dlhším oneskorením, nikto sa nesťažuje. Je totiž skvostom pre kritikov aj pre fanúšikov. Nazývajú ho éterickým, duchaplným, ale zároveň si zachováva ostrie typické pre DELIRIOUS?.

Od roku 1999 sa skupina sústreďuje na live vystúpenia po celom svete. V priebehu jedného roka vystupuje pre viac ako milión divákov. Za zmienku stoja najmä vystúpenia s Bon Jovim (2001) a Bryanom Adamsom (2002) na ich turné vo Veľkej Británii.

Medzitým vydávajú svoj ďalší album "Glo", ktorý sa stáva Gospel albumom roka a získava nomináciu na Dove Award za najlepší chválový album roka.

Pred prácou na ďalšom albume skupina oslovuje uznávaného producenta Chucka Zwickyho, ktorý spolupracoval aj s Madonnou a Prince-om. Skupina totiž hľadá nový spôsob vyjadrenia. Zatiaľ čo album "Glo" mal veľký úspech najmä u gospelového publika, "Audio Lessonover?" si nachádza fanúšikov
v celej Británii.

Po vydaní live dvojalbumu "Access" a albumu v španielčine "Libertad" na začiatku r.2003, prichádza rok práce na albume "World Service". Skupina sa pri príprave albumu zamýšľa nad dôležitými životnými skutočnosťami ako je úspech, že „lacné“ veci sú v živote a v dnešnom svete vždy ľahšie a že hodnotné vyžadujú tvrdú prácu, nad možnosťami počuť Boha. Popri tomto všetkom sa DELIRIOUS? v albume "World Service" vracajú k dôležitému konceptu – milosť.
V nasledujúcich rokoch prichádzajú príležitosti väčšie ako kedy skupina dokázala snívať – skutočne globálneho rázu. DELIRIOUS? hrajú na Olympijských hrách 2004 v Aténach, v r.2005 na Svetových dňoch mládeže pred samotným pápežom a pred najväčším moslimským davom na Festivale priateľstva v Maroku.

Nosnou myšlienkou ďalšieho albumu "Mission Bell" (2005) líder kapely Martin Smith vysvetľuje takto: "Chceme aby naša viera o ktorej spievame pôsobila ako energia pre hlásanie a službu. Teší nás, keď počujeme, že naša hudba je inšpiráciou." Preto o rok na to vydali k poslednému CD aj DVD.

Z viacerých strán zaznieva prirovnávanie DELIRIOUS? k U2. Nielen kvôli podobne charizmatickému prejavu, podobnosti hlasov hlavných spevákov, ale najmä kvôli charitatívnej pomoci chudobným krajinám. Silné dojmy z krajín tretieho sveta DELIRIOUS? pretransformovali do svojho posledného albumu "Kingdom of Comfort", ktorého vydanie skupina plánuje 31.marca 2008 v UK a 1.apríla v USA. Z neho bola na ich webovej stránke uverejnená pieseň God is smiling. Veríme, že aj túto pieseň budú fanúšikovia môcť počuť 6.júna 2008 na Festivale Lumen v Trnave.